SkRAT a náš firemný večierok

Počuli ste už o novom predstavení divadla SkRAT Napichovači a lízači? Nie? Prečítajte si report Evelyn Rigovej a príďte.

Väčšina z nás žije a pracuje v priestoroch, ktoré sa dajú ľahko stereotypizovať. Stereotypy nám však v dobrom slúžia aj na to, aby sme sa mohli zabaviť (miestami) aj na svoj vlastný účet.

V réžii Dušana Vicena znovu ožívajúce staronové predstavenie Divadla SkRAT nám práve preto prináša inscenáciu, ktorej dej sa odohráva vo svete firiem, konkrétnejšie v tzv. „offisoch“. Pohľad tvorcov na vzťahy na pracovisku tohto typu však nie je kladný, láskavý, ani nežný. Snažia sa poukázať na fakt, že sa zamestnanci (alebo skôr otroci) v rámci profesie delia na „napichovačov“, čiže nadriadených a „lízačov“, ktorí dobre vystihujú pozície podriadených. Je nám však jasné, že táto hierarchia sa uplatňuje aj v iných životných situáciách. Tento problém je vo svojej podstate nadčasový.

Aktuálna téma a zaujímavé spracovanie sú kvality, pre ktoré sme si SkRAT obľúbili. Svojich fanúšikov nesklamú ani hrou „Napichovači a lízači“. Diváka čaká množstvo absurdných, miestami groteskných situácií, v ktorých sa herci snažia odhaliť správanie sa ľudí a problémy, s ktorými sa dennodenne stretávajú. Nechýba ani patričná dávka symbolizmu, ktoré si divák sám pomaly odhaľuje. Bežiaci pás, notebooky, typizované oblečenie, ktoré je trefne zastúpené neosobnosťou kombinácie čiernej a bielej farby; toto všetko majstrovsky dopĺňa obraz korporácie s mechanickým srdcom, ktorého krvným obehom odtekajú nádeje, radosti a vízie jej pracovníkov. Humor a niektoré nadľahčené scény nám však (našťastie?) zabránia stotožňovať sa s postavami.

Predstavenie sprevádza a zároveň dopĺňa výstižná hudba, na ktorej spolupracovali Radoslav Chrzan, Pjoni a Ľubomír Burgr. Chvála je namieste aj pre kulisy a špeciálne efekty, ktoré dokázali navnadiť atmosféru veľkých korporácií skrývajúcich nemilú realitu nešťastných ľudí.